Hľuzovky

Čierny diamant nášho hotela! Ako jediný Vám ponúkame excelentné špeciality z tohto podzemného pokladu!

Skoro každý o nej počul. Vieme, že je lahôdkou. Hľadajú ju prasatami a psami a potom ju vykopú. Žije pod zemou a má čiernu farbu, preto si dávno ľudia mysleli, že patrí čertovi a spojili ju s klamstvom. Je raritou a lahôdkou, takže je drahá a vznešená.

Niekoľko zaujímavostí

Názov „hľuzovka” je spojeným názvom na viaceré druhy húb, z ktorých je najviac poznaná odroda „Tuber” (znamená slovo hľuza). Z tejto odrody je najznámejším druhom Tuber melanosporum, ktorý má viaceré názvy: poznáme ju ako hľuzovku čiernu, francúzsku alebo périgordskú. U nás je najznámejším druhom hľuzovka letná (Tuber aestivum). Je veľmi chutná, má charakteristickú arómu. Nie menej známou je hľuzovka zimná (Tuber brumale).

V Taliansku nájdeme raritnú a vzácnu istrijskú hľuzovku (Tuber magnatum). Jej najznámejším náleziskom je Piedmont v Taliansku, preto ju volajú aj piedmontskou hľuzovkou. Je najdrahším druhom hľuzovky, mnohí ju považujú za oveľa chutnejšiu ako miláčika francúzov - čiernu hľuzovku (Tuber melanosporum)

Na dezertoch občas vidíme nápis „truffle”. Vo vnútri sú malé bonbónky, ktoré veľmi pripomínajú hľuzovky. Dávno konzervovali hľuzovky v koňaku. Hľuzovky vybrali, alkohol použili na plnenie bonbónov.

Aj Napoleón bol veľkým fanúšikom hľuzovky, hlavne v čase keď chcel potomka pre svoju ríšu. Casanova a Madame Pompadour tiež obľubovali hľuzovku.

Podľa Alexandera Dumasa robí hľuzovka ženy krehkejšími a mužov príťažlivejšími.

Podľa talianskeho príslovia, kto chce žiť cnostný život, nech sa zdržiava hľuzovky.

V XVI. storočí prišli do Talianska prvé zemiaky. Podľa podobnosti k hľuzovke ich pomenovali „tartuffolo”. Tento výraz prebrala aj nemčina a doteraz ho strážia v slove „die Kartoffel”.